piatok 15. februára 2013
streda 4. júla 2012
Tomáš Radov, nehovoriť jazykmi (Slovensko)
ukázala si mi fotografiu, keď si mala štyri roky. bola si na nej so svojou sestrou, stáli ste pri malom bazéne, v ktorom sa kedysi miešala malta. predstavujem si, ako si hneď po tom, čo vás odfotografovali, pokračovala v hre – odhryzla si si z jablka a nechávala ho plávať. stromy nad tebou sa na hladine na chvíľu zachveli, potom sa ustálili, ty si si znova odhryzla a tak dokola. svet vlastne nemá dobrú pamäť, preto si môžeme spomenúť aj na veci, ktoré sa nikdy nestali. vidíme vo fragmentoch – okamihy a nezapísané chvíle nechávajú po nás odtlačky. napadá mi, že keď dnes ideme spať a zhasneme, o pár minút sa dajú rozoznať takmer všetky veci v izbe. všade je dostatok svetla, možno práve preto sa tak bojíme tmy. viem, že by som ťa mal pohladiť po vlasoch a silno objať. ty zasa vieš, že sa ti bude snívať o žene ako tichej a múdrej líške. namiesto hlasu v nej bude teplý južný dážď. ďalšia hra, ktorá sa dostala až k nám dvom. do izby zrazu odkiaľsi vteká voda. rozpráva mnohými jazykmi, jeden z nich je dlhý a nahryznutý. na hladine necháva príbeh.
streda 27. júna 2012
Markéta Žáková, Adela kráčala (Česká republika)
Adela kráčala po
chodníku
pred domom
a oknám vyrážalo dych
Bosými nohami kráčala
hlboko ako do oblohy
a v každej jej pehe
spal malý diabol
a sníval
o nenávisti
Adela kráčala a nič si
nevšímala
Na sebe mala staré nohavice
sveter a čapicu od deda
a iba trošičku sa bála tmy
čo sa jej lepila na päty
Adela kráčala
a v tom jedinom okamihu
bola sama pre seba
ako keď si dieťa
uvedomí
že raz umrie
ale ráno sa aj tak prebudí
možno len
s trochu chladnejšími dlaňami
streda 20. júna 2012
Ula Morjana, Malá líška (Švajčiarsko)
Izba ostala takmer
prázdna
Iba v kúte si malá líška
hrýzla vlastnú nohu
Cez otvorené okno
jej do očí fúkal prvý tohtoročný sneh
Je to starý príbeh
spomienky sa mu miešajú
a pamäť sa nahrádza
novým rozprávaním
A len kdesi na jeho konci
je líška pokojná a v bezpečí
Ľahne si do naviateho snehu
a vo vnútri poslednej vety príbehu
už nebude mať strach
keď bude počuť že sa niekto snaží
dostať do izby
Malé ryšavé klbko
premočené od vlastnej krvi
Odteraz bude už iba prikyvovať z diaľky
a pohryzenou labou škrabať do snov
kde neznámy prichádzajúci
zatiaľ nič netuší o tichu
ktoré príde po výstrele
utorok 12. júna 2012
A.K.A., xxx (Rakúsko)
nakoniec: studený slaný deň,
hoci vo vnútrozemí. únava: takmer nevšimnuté trhanie svalov ako tesne pred
spánkom. ostrá lampa na stole: príbeh, ktorý sa nesnažíš uchopiť: hľadanie je
napokon vždy hľadaním samej seba. vedľa teba chlapec. cítiš dotyk jeho nahej
pokožky: je oveľa mladší: akoby si ho ani nemohla snívať: a ty: máš rada slovo
dotyk. myslíš na cigaretu a tvrdými prstami vyrovnávaš pokrčené plochy postele:
páči sa ti, ale nič viac. skôr než ste sa dnes prvýkrát dotkli vlastných
hladín, bolo u neho už po všetkom. vedomý režim: nechceš ho vychovávať,
navyše: mladícka hanba mu nedovolí viackrát sa s tebou stretnúť. jasné,
dokončené gesto: zhasneš lampu, prestaneš hľadať aj sama v sebe: stačí sa
tváriť chápavo, preklenúť. tanec nad hladinou: ako zviera darovať telo zemi,
nech môže rásť: len ďalší archetyp. zaspíš.
streda 6. júna 2012
Szilvia Fatörzs, Vietor (Maďarsko)
Na múriku fajčí osemročné
cigánske dievča. Poťahuje
hlboko do pľúc, vydychuje
krídla.
Keď pri tom zatvára oči,
zdá sa, akoby snívala
o poslednej broskyni z leta,
ktorú včera prekrojila
napoly a zjedla.
Cigareta ju na nahých
slnečných perách štípe, no ona
chce byť už dospelá.
Trochu opodiaľ stojí
desaťročný chlapec od vedľa
a pozoruje ju.
Čosi v ňom silno kikiríka
a vo vlasoch má toľko vetra,
že by pomýlil aj lásku.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)